Mimoriadny-deviatnik

Farské oznamy                                                    

                                                                                  Kvetná nedeľa    

1.Liturgický kalendár:

Zelený Štvrtok – pamiatka Pánovej večere.

Veľký Piatok – slávenie utrpenia a smrti Pána.

Biela Sobota – veľkonočná vigília.

Veľkonočná Nedeľa – oslava Pánovho zmŕtvychvstania.

2. Sv. omše počas týždňa nebudú.
3. Bohoslužby Veľkonočného Trojdnia:

Zelený Štvrtok:   18.00 hod.

Veľký Piatok:  15.00 hod. a o 20.00hod. spoločná modlitba bolestného ruženca a do 21.00 hod.  bude vyložená Najsvätejšia sviatosť Oltárna.

Biela Sobota:  19.00 hod. obrady vzkriesenia.

Veľkonočná Nedeľa o 9.00 hod.

Tieto bohoslužby budú vysielaná v priamom prenose na káblovej TV Stráňavy.

4. Členovia ruží sa pýtajú ako s výmenou kartičiek. Každý člen si posunie o ďalšie číslo, ktoré mu patrí a meditáciu si prečíta o udalosti desiatka zo Sv. písma. Zodpovední za ruže si poznačia do zoznamu a keď sa bude dať dajú sa kartičky podľa daného čísla.
5. Na internetovej stránke farnosti nájdete pokyny k súkromnému prežívaniu Veľkonočného Trojdnia.

LITURGIA DOMÁCEJ CIRKVI NA VEĽKONOČNÉ TROJDNIE 2020
(zostavil kňaz Spišskej diecézy František Trstenský)
„Tento deň je zasvätený nášmu Pánovi.
A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“ (Neh 8, 10)
Drahí bratia a sestry,
na Slovensku sa v tomto roku nebudú sláviť veľkonočné obrady verejným spôsobom. Preto všetkých veriacich povzbudzujeme sledovať liturgické obrady veľkonočného trojdnia ako aj ďalšie pobožnosti a duchovné aktivity prostredníctvom katolíckej televízie Lux, katolíckeho rádia Lumen, alebo rôznych farských a internetových prenosov. Prosíme vás, sledujte ich spôsobom, akoby ste na nich boli osobne prítomní so všetkou zbožnosťou a sústredenosťou. Zároveň vám predkladáme texty domácej liturgie. Jej cieľom je napomôcť zbožnému prežitiu tohtoročných veľkonočných sviatkov v našich domácnostiach. Môže sa ich pomodliť rodina, ale aj jednotlivec. Pošlite tieto texty aj vašim susedom a známym. Vyprosujeme Vám pokoj zmŕtvychvstalého Krista.
Domáca cirkev
Sväté písmo dosvedčuje, že prví kresťania sa stretávali v súkromných domoch. Apoštol Pavol v úvode svojho listu Filemonovi pozdravuje aj cirkev, „ktorá je v tvojom dome“ (porov. Flm 1). Podľa Skutkov apoštolov dom Lýdie sa stal centrom kresťanského spoločenstva vo Filipách (porov. Sk 16, 12 – 15). Keďže kresťanstvo sa prvé tri storočia nemohlo slobodne šíriť a budovať chrámy, domáce cirkvi sa stali:
1. Miestom modlitby a slávenia Eucharistie;
2. Ohniskami viery, kde sa ohlasovalo evanjelium a uskutočňovala kresťanská výchova;
3. Sociálnym prostredím, kde sa stretávali veriaci a vzájomne si pomáhali;
4. Príbytkom pre ohlasovateľov evanjelia;
5. Základom a vzorom pre budúce farnosti a spoločenstvá.
Usilujme sa, aby aj naše rodiny boli takýmito ohniskami živej viery a modlitby, školou vzájomnej lásky a kresťanských čností.
Náuka Cirkvi
V rodine, ktorú možno nazvať domácou cirkvou, majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti a majú pestovať povolanie vlastné každému z nich a s osobitnou starostlivosťou duchovné povolanie. (II. vatikánsky koncil, Lumen gentium, 11. bod)
Duch Svätý, ktorý sa vylieva pri slávení sviatostí, je živým prameňom a nevyčerpateľným pokrmom nadprirodzeného spoločenstva, ktoré veriacich zhromažďuje a spája s Kristom a medzi sebou v jednote Božej Cirkvi. Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať „domácou cirkvou“. (Ján Pavol II., Familaris consortio, 21. bod)
Všetci by sme mali byť schopní povedať, na základe toho, čo sme prežili v našich rodinách: „Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám“ (1 Jn 4, 16). Len vychádzajúc z tejto skúsenosti bude môcť pastorácia rodín dosiahnuť, aby boli rodiny zároveň domácimi cirkvami i evanjelizačným kvasom v spoločnosti. (František, Amoris laetitia, 290. bod)
2
Liturgia domácej cirkvi na Zelený štvrtok
(odporúčame sláviť vo večerných hodinách, ale tak, aby to nenarušilo
sledovanie večernej svätej omše na pamiatku Pánovej večere)
1. Úvodné obrady
(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.
V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovej večere. Ako Pán Ježiš vytvoril spoločenstvo so svojimi apoštolmi, aj my chceme vytvoriť spoločenstvo jeho učeníkov, bratov a sestier, ktorých spája Kristova láska.
S: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi,“ hovorí Pán.
V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.
Chvíľa ticha
V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)
V: Pane Ježišu, pozri na nás tu zhromaždených, veríme a vyznávame, že si s nami, ako si bol so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri. Ty vidíš naše dobré úmysly a predsavzatia, daj, aby sme medzi sebou a s druhými žili vo svornosti, radosti a láske.
S: Amen.
2. Spoločný hymnus (ak je možné, môže sa spievať)
V: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
V: Láska Kristova nás zhromažďuje k stolu. V ňom sa všetci tešme, radujme sa spolu. Vrúcne ctime Boha, nech je puto tuhšie. Milujme sa bratsky z otvorenej duše.
S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
V: Keď nás teda láska spája pri oltári, Hľaďme, by nás nikdy nedelili sváry. Nech sa od nás vzdialia nezhody a spory,
Medzi nami Kristus večné bratstvo tvorí.
3
S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
V: Kriste, Bože, daj nám s blaženými raja, Obdivovať krásu tvojho obličaja. Ty, náš nesmierny zdroj čistej blaženosti, ktorá klíči v čase, zreje vo večnosti. Amen.
S: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.
3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša (Mt 26, 17 – 19. 26 – 29)
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka… Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
V: V predvečer svojho umučenia Pán Ježiš pozval k stolu len úzky okruh svojich dvanástich apoštolov na rozlúčkovú večeru. Počas nej nám Boží Syn odovzdal sviatosť svojho Tela a Krvi a s ňou spojenú sviatosť kňazstva. V týchto dňoch sa nemôžeme zúčastňovať bohoslužieb v našich chrámoch. Nezabúdajme však na adoráciu Sviatosti Oltárnej, lebo ona pripravuje naše srdcia a zapaľuje ich túžbou po Kristovi. V dnešný večer ďakujme Kristovi za našich kňazov a pomodlime sa za nich. Ježiš pri Poslednej večeri urobil ešte jeden zvláštny úkon, ktorý spomína iba evanjelista Ján. Umyl svojim učeníkom nohy. Toto gesto vyjadruje Ježišovo úplné sebadarovanie a lásku, ktorou obetuje seba samého za spásu sveta. Je to príklad pre učeníkov, aby sa navzájom milovali, ako Ježiš miloval ich. Vystihujú to aj jeho slová, ktorými učeníkom vysvetlil svoje konanie: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13, 14 – 15) Preukazujme si v našich domácnostiach skutky lásky podľa príkladu, ktorý nám zanechal Boží Syn.
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
6. Desiatok ruženca (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)
V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok z ruženca svetla: Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti. (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)
7. Záverečná modlitba
4
V: Pane Ježišu, prítomný v Oltárnej sviatosti v bohostánkoch našich kostolov, ale i v tomto našom spoločenstve. Pripomíname si večer, keď si nám odovzdal vzácny dar sviatosti Oltárnej, sviatosti kňazstva a príkaz lásky. Vypočuj naše pokorné prosby. Obdaruj nás v týchto dňoch trpezlivosťou a úctivosťou. Posilni našu dôveru, že si s nami a neopúšťaš nás. Sprevádzaj svojim požehnaním všetkých, ktorí vynakladajú osobitné úsilie pre ochranu nášho zdravia. Ochráň ich aj nás pred nebezpečenstvami, ktoré ohrozujú telo i dušu. Daj nám silu, aby sme vytrvali v konaní dobra, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
8. Uctenie Ježiša Krista prítomného vo Sviatosti Oltárnej (Podľa možnosti sa všetci členovia otočia tvárou ku kostolu, pokľaknú na jedno koleno a spoločne sa modlia).
S: Buď pochválená a zvelebená Najsvätejšia sviatosť Oltárna. (3x zopakovať)
8. Požehnanie (Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová)
(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že Márii, Matke Cirkvi, zveríme našu rodinu, našu farnosť, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.
S: Zdravas Mária…
V: Panna Mária, Uzdravenie chorých.
S: Oroduj za nás.
V: Panna Mária, Pomocnica kresťanov.
S: Oroduj za nás.
V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.
5
Liturgia domácej cirkvi na Veľký piatok
(odporúčame sláviť popoludní okolo 15:00 hod., ale tak, aby to nenarušilo
sledovanie veľkopiatočnej liturgie na pamiatku Pánovho umučenia)
1. Úvodné obrady
(V tento deň odporúčame použiť väčší kríž, alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu, položte ich na stôl; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)
V: V dnešné popoludnie sa schádzame v našej domácnosti okolo kríža, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovho umučenia. Na vrchu Kalvárie nám Kristus odhaľuje svoju nekonečnú lásku. Boh sa necháva ľuďmi pribiť na kríž. Boh sa nezmocňuje tohto sveta armádou ani peniazmi. Kristus vládne tým, že nás priťahuje láskou.
S: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe,“ hovorí Pán.
2. Spoločný hymnus (možno čítať súvisle alebo striedavo na dva chóry)
V: Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.
S: On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach.
V: Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
S: Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.
V: Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.
S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.
3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (Jn 19, 25 – 42)
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním
6
ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
V: Podľa jedného starobylého príslovia „aj miesta majú svoju dušu“. Prenesme sa teraz v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok. Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto. Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať. Daj nám silu, aby sme boli tvojimi učenlivými žiakmi.
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
5. Prosby
V: V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Volajme spoločne: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Prosíme ťa za nášho Svätého Otca Františka, za našich biskupov, kňazov a diakonov, aby v horlivosti slúžili Božiemu ľudu.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Prosíme ťa za tých, ktorí tieto dni prežívajú v chorobe, samote a úzkostiach, buď im útechou a posilou.
7
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Prosíme ťa za lekárov, sestry a dobrovoľníkov, posilňuj ich na duchu i na tele.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Prosíme ťa za našich zomrelých, prijmi ich do svojho nebeského kráľovstva.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás. V: Prosíme ťa za seba samých, neopúšťaj nás vo chvíľach skúšky, ale vysloboď nás od každého zla.
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Prosíme ťa aj za tieto naše prosby (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)
S: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.
V: Bolestný Ježišu, ty si sa v dnešný deň obetoval z lásky k nám, s dôverou v tvoju nekonečnú lásku predkladáme tieto svoje prosby. Vypočuj nás pokorne prosiacich o tvoje milosrdenstvo, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky a vekov.
S: Amen.
6. Uctenie svätého kríža – z modlitby sv. Anzelma (všetci prítomní si kľaknú na kolená okolo kríža, ktorý je položený na stole)
V: Svätý kríž, ty nám pripomínaš kríž, na ktorom zomrel náš Pán Ježiš Kristus, aby nás priviedol z večnej smrti, do ktorej nás uvrhla naša úbohosť, k večnému životu, ktorý sme hriechom stratili.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V: Klaniam sa, zvelebujem a oslavujem ten kríž, ktorý pre nás predstavuješ. Tým krížom sa klaniam nášmu milosrdnému Pánovi a všetkému, čo pre nás v milosrdenstve vykonal. Kríž hodný lásky, v ktorom je naša spása, náš život a vzkriesenie.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V: Ó krížu, vybraný a pripravený pre takéto nevýslovné dobro, dielo, ktoré sa na tebe dovŕšilo, ťa vyvyšuje väčšmi než celá chvála ľudských či anjelských myšlienok a jazyka. V tebe a skrze teba je môj život a moja spása; v tebe a skrze treba je celé moje dobro; „kiež sa nechválim nič iným, len tebou“.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V: Nech je teda moja sláva skrze teba a v tebe; nech je moja pravá nádej skrze teba a v tebe. Skrze teba sú moje hriechy zotrené, skrze teba je moja duša mŕtva pre môj starý život a žije novým životom spravodlivosti.
S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.
8
(Podľa zváženia a pri zachovaní hygienických predpisov môže každý bozkom uctiť kríž. Môže sa spoločne zaspievať pieseň z Jednotného katolíckeho spevníka č. 131: Ach, poďte kresťania, alebo iná vhodná pieseň)
7. Korunka k Božiemu milosrdenstvu (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)
V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime Korunku k Božiemu milosrdenstvu. (Ak niekto chce, môže pridať iný úmysel)
8. Záverečná modlitba
V: Pane Ježišu, v deň tvojho bolestného umučenia a smrti pri tvojom kríži vyznávame, že aj my sa chceme usilovať žiť v tomto svete ako tvoji milovaní učeníci. Ty nás voláš: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8, 34) Prosíme ťa o silu trpezlivo a s dôverou ťa nasledovať. Pane Ježišu, ústami apoštola Pavla od nás žiadaš: „Neste si navzájom bremená“ (Gal 6, 2). Nauč nás pozornosti a vľúdnosti, aby sme v našich spoločenstvách boli súcitní s druhými a aby sme ich potešovali v trápeniach, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Mária, Ježišova a naša matka, ty si verne stála pod krížom, v týchto dňoch a týždňoch buď posilou nám, ale zvlášť starým, opusteným a trpiacim ako aj tým, ktorí sa o nich starajú. S: Sedembolestná Panna Mária, pre tajomstvo tvojich bolestí vypros nám milosrdenstvo u Boha Otca. Predstav mu prebodnuté svoje i Ježišovo Srdce a všetky utrpenia, ktoré si s Ježišom pretrpela za nás na zemi. Amen.
V: Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.
S: Oroduj za nás.
V: Panna Mária, Kráľovná rodiny.
S: Oroduj za nás.
V: Dobrorečme Pánovi,
S: Bohu vďaka.
9
Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú vigíliu
(odporúčame sláviť vo večerných hodinách, ale tak, aby to nenarušilo
sledovanie obradov veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania)
1. Úvodné obrady
(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, pohár so svätenou vodou, vetvičku. Na stole ponechajte nezažatú sviecu; ak je možné, nech každý má aj svoju vlastnú sviečku; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.
V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili vzkriesenie Pána Ježiša. Boží Syn nezostal v hrobe. Nepatrí smrti, nie je postavou z minulosti. On nás neopustil. Živý a oslávený je prítomný medzi nami.
S: „Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia,“ hovorí Pán.
2. Obrad svetla
(Zapáli sa svieca na stole)
V: Kristus, Svetlo sveta.
S: Bohu vďaka.
(Podľa zváženia môžu mať všetci v rukách sviečky, ktoré si v tejto chvíli zažnú od sviece na stole. Potom pokračujú recitovaním nasledujúceho žalmu)
V: Pán je moje svetlo a moja spása
S: Pán je moje svetlo a moja spása
V: Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
S: Pán je moje svetlo a moja spása
V: O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
10
V: Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
V: Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
V: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.
S: Pán je moje svetlo a moja spása
Na tomto mieste sa podľa možnosti môže spoločne zaspievať: Aleluja, aleluja, aleluja
3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka (Mk 16, 1 – 7)
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
V: Ženy niesli k hrobu voňavé oleje, aby pomazali mŕtve telo. Evanjelista dodáva, že tieto oleje mali ženy dopredu pripravené. Ženy teda so vzkriesením nepočítali. Ježiš je mŕtvy a pomazaním mu chceli prejaviť poslednú úctu, ktorú si zaslúži každý zomrelý. Ide o skutok lásky. Čakajú ich dve prekvapenia. Nečakali, že nájdu odvalený kameň a že nenájdu Ježišovo telo. Naplní ich zmätok, ktorý im pomáha prekonať Boží posol. Evanjelista chce týmto rozprávaním jasne ukázať, že Ježišovo vzkriesenie nebolo pripravenou stratégiou jeho učeníkov, ale neočakávaným dielom Boha. Takým vždy zostane. Ženy vidia, že Ježiš nie je v hrobe, ale skutočnosť, že bol vzkriesený musia prijať s vierou. Podobne je tomu s veriacim každej doby. Pánov anjel povzbudzuje ženy, aby túto radostnú správa odovzdali učeníkom. Buďme aj my radostnými nositeľmi a hlásateľmi tejto pravdy.
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
11
5. Vzývanie svätých a obnovenie krstných sľubov
V: Skôr sa ako si dnes obnovíme naše krstné sľuby, obráťme sa k našim nebeským patrónom o ich príhovor a pomoc.
V: Pane, zmiluj sa – S: Pane, zmiluj sa
V: Kriste, zmiluj sa – S: Kriste, zmiluj sa
V: Pane, zmiluj sa – S: Pane, zmiluj sa
V: Svätá Mária, Matka Božia – S: oroduj za nás
V: Svätý Michal – S: oroduj za nás
V: Svätý Jozef – S: oroduj za nás
V: Svätý Peter a Pavol – S: orodujte za nás
V: Svätý Ondrej – S: oroduj za nás
V: Svätý Ján – S: oroduj za nás
V: Svätá Mária Magdaléna – S: oroduj za nás
V: Svätý Martin – S: oroduj za nás
V: Svätý Andrej-Svorad a Benedikt – S: orodujte za nás
V: Svätý Cyril a Metod – S: oroduj za nás
V: Svätý Ján Nepomucký – S: oroduj za nás
V: Svätí košickí mučeníci – S: orodujte za nás
V: Svätý Ján Pavol II. – S: oroduj za nás
V: Blahoslavená Zdenka – S: oroduj za nás
V: Blahoslavená Anna Kolesárová – S: oroduj za nás
V: Blahoslavený Titus Zeman – S: oroduj za nás
V: Svätý (podľa zváženia možno vložiť mená ďalších svätých)
V: Všetci Boží svätí a sväté – S: oroduj za nás
V: Od všetkého zla – S: ochraňuj nás, Pane V: Od každého hriechu – S: ochraňuj nás, Pane V: Od večnej smrti – S: ochraňuj nás, Pane V: My hriešnici – S: prosíme ťa, vyslyš nás
V: V tejto chvíli si obnovme záväzok, že Kristus bude vždy naším vzkriesením, životom a svetlom. Spoločne vyznajme našu vieru. (Podľa zváženia si každý vezme do ruky zažatú sviečku)
S: Verím v Boha …
(Každý urobí osobné obnovenie svoje viery)
Ja (Meno) obnovujem svoje krstné sľuby v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi našom Pánovi.
(Ten, kto vedie domácu liturgiu pokropí svätenou vodou prítomných)
12
6. Modlitba Pána a obrad pokoja
V: Teraz naše chvály a prosby posilnime modlitbou, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
S: Otče náš …
V: Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!.“ Aleluja.
S: Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. Aleluja.
V: Kristov pokoj nech prebýva medzi nami.
(Primerane podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)
6. Záverečná modlitba
V: Pane Ježišu, v dnešný večer slávime tvoje víťazstvo nad smrťou, ktoré je nádejou pre celý svet. Ďakujeme ti, že si nás urobil synmi a dcérami nebeského Otca a prijal si nás za svojich bratov a sestry. Pomáhaj nám, aby sme v tomto svete žili ako noví ľudia obnovení milosťami, ktoré pramenia z tvojho slávneho zmŕtvychvstania, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať)
S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.
V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.
S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.
S: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
V: Dobrorečme Pánovi,
S: Bohu vďaka.
13
Liturgia domácej cirkvi na Veľkonočnú nedeľu
(odporúčame sláviť popoludní, ale tak, aby to nenarušilo
sledovanie svätej omše Pánovho zmŕtvychvstania)
1. Úvodné obrady
(Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža a zažatú sviecu; skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede)
(Možno začať spoločnou piesňou z Jednotného katolíckeho spevníka č. 201: Raduj sa, cirkev Kristova)
V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
S: Amen.
V: V dnešný slávnostný deň sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Vzkriesený Pán sa zjavil svojim učeníkom, keď boli zo strachu za zatvorenými dverami a priniesol im pokoj. Chceme ho dnes prosiť, aby aj naše srdcia naplnil pokojom, dôverou a láskou.
S: Vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj, aleluja, aleluja.
V: Božie slovo nás povzbudzuje: „Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“ (Kol 3, 13) Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)
2. Spoločný hymnus (môže sa recitovať aj striedavo)
V: Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme si osvojili zmýšľanie Ježiša Krista. Preto sa modlime:
V: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
S: Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
S: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,
ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.
V: Kristus zomrel za naše hriechy, aleluja, aleluja.
S: Bol pochovaný a tretieho dňa vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja.
3. Evanjeliový úryvok
V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša (Lk 24, 13 – 35)
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“
14
Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
V: Počuli sme slovo Pánovo.
S: Chvála tebe, Kriste.
4. Zamyslenie
V: Evanjeliový úryvok začína slovami „v ten deň“ (Lk 24, 13). Je to deň zmŕtvychvstania, čiže dnes. Všetko začína odchodom učeníkov z Jeruzalema. Nečakali takýto Ježišov koniec, odchádzajú a sú rozčarovaní. V tomto okamihu sa k nim pridáva Ježiš. On ich neopustil, aj keď sa im to tak môže zdať. Božie slovo nás uisťuje, že Boh je ten, ktorý je s nami a sprevádza nás. Boží Syn najskôr ide krokom človeka, aby naučil ľudí ísť krokom Boha. Kladie im otázky, aby učeníci sami vyslovili to, čo prežívajú. Potom ich pozýva k premýšľaniu. Viera nie je v prvom rade o tom, že Boh má naplniť naše očakávania a splniť naše želania. Evanjelista píše: „on sa tváril, že ide ďalej…“ (Lk 24,28) Boh sa nevnucuje človeku, ale čaká na pozvanie. Sú to učeníci, ktorí naliehajú: „Zostaň s nami!“ (Lk 24,29) Kristus neodolá a prijíma pozvanie. Taký je Boh. Nikdy neodmietne, nikdy „neodolá“ záujmu človeka. Len či my stojíme o neho! Hostina je v evanjeliách dôležitým znakom stretnutia s Bohom. Spomeňme si na márnotratného syna, ktorému otec pripraví hostinu; na Zacheja, ktorý prijme Ježiša vo svojom dome; na poslednú večeru. Učeníci skúsili prítomnosť Boha vo svojom strede. Hoci im vzkriesený Pán zmizne pred očami, všetko sa mení. Na začiatku boli zronení, ale teraz sú plní radosti. Volajme s emauzskými učeníkmi: „Pane, zostaň s nami. Zostaň v našej rodine, v našich vzťahoch, potrebujeme ťa.“
(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)
6. Desiatok ruženca (do modlitby sa môžu zapojiť viacerí)
V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok zo slávnostného ruženca: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych. (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)
7. Záverečná modlitba
15
V: Pane Ježišu, ty si zmenil smútok svojich učeníkov na veľkonočnú radosť a priniesol si im pokoj. Aj my prežívame po tieto dni obavy a neistotu. Spolu s emauzskými učeníkmi voláme: Pane, zostaň s nami! Prosíme ťa, pretvor nás na ľudí Veľkej Noci, nech v nás prebýva tvoj pokoj, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
S: Amen.
8. Požehnanie (Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová)
(Meno) Nech radosť a pokoj vzkrieseného Pána naplní tvoje srdce. Žehnám ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať)
S: Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja.
Lebo koho si nosila, aleluja,
Z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja.
Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja.
V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.
S: Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.
S: Modlime sa
Bože, ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
V: Dobrorečme Pánovi.
S: Bohu vďaka.

Nádej nezahanbuje

Kto sa modlí, nikdy si nebude zúfať. Kto sa modlí, bude žiť vždy v nádeji, nikdy nie je celkom sám. – pápež Benedikt.

Vieme, a súčasná situácia nás o tom nemusí nasilu presviedčať, že bezradnosť a bezmocnosť sa v našom živote stávajú najťažšími, keď nám prichodí ich prežívať. A predsa nemusia byť v našom živote nezmyselnými, ba môžeme sa z nich mnohému naučiť.

Napríklad nás učia, že nie sme pánmi svojho života. Život nám bol darovaný a nesieme zaň zodpovednosť. Nemôžeme sa hrať na hrdinov života, ale môžeme sa stávať hrdinami života. Bezradnosť a bezmocnosť nám tiež môžu odhaľovať najdôležitejšie hodnoty. Bezradnosť a bezmocnosť nás učia inému pohľadu na život a pobádajú nás hľadať nádej, ktorá nás nesklame.

A práve o takejto nádeji nám dnes hovorí apoštol Pavol v Liste Rimanom: Ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach. Prameňom našej nádeje je Božia láska, ktorou nás Kristus zachraňuje tým, že za nás zomiera ako za hriešnych. Áno, v našej bezmocnosti sa Kristus stáva našou nádejou.

Bez toho, aby sme podceňovali akékoľvek vírusové ochorenie, pravdou ostáva, že najnebezpečnejším vírusom nášho života je hriech. Ten totiž ohrozuje nielen náš pozemský, ale aj večný život. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!

Sme povolaní žiť z nádeje, ktorú máme v láske nášho Boha, ktorou sme milovaní. Boh je základ našej nádeje, Boh , ktorý nás miluje až do krajnosti. Skutočne poznať Boha znamená žiť v nádeji, ktorá sa nestráca ani v bezmocnosti a bezradnosti.

Všetko je dar a máme chváliť Stvoriteľa za všetky dary života. Apoštol Pavol nás vyzýva chváliť Pána aj v súženiach. To nie je ľahké pochopiť. O to ťažšie, že nám hovorí o pokoji. Základom kresťanskej nádeje a pokoja je to , čo je najvernejšie a najistejšie, totiž láska, ktorou Boh miluje každého z nás.

Pápež František hovorí:  Keď sa na mňa niekto obráti a kladie mi ťažké otázky, ako napríklad: „Povedzte mi, otče: prečo trpia deti?“, skutočne neviem čo odpovedať. Poviem len: „Pohliadnite na Ukrižovaného: Boh nám dal svojho Syna, o sám trpel, možno tam nájdeš odpoveď. Avšak z hlavy odpovedí niet. Jedine pohľad na lásku Boha, ktorý dáva svojho Syna obetujúceho svoj život za nás, môže naznačiť nejakú cestu útechy.“ A preto hovoríme, že Boží Syn vstúpil do bolesti ľudí, zdieľal a prijal smrť, jeho slovo je definitívne slovom útechy.

Nech nám dá Pán pochopiť súvislosť medzi modlitbou a nádejou. Modlitba nás vedie k nádeji a keď sa veci stávajú temnými, treba sa viac modliť! A bude viac nádeje.

Bože, ty si naša nádej, ktorú nezničí žiadna z našich bezradností, bezmocností. Bože, ty si naša nádej, ktorá nás drží nad vodou našich slabostí. Nádej, ktorá nás nesklame.

Pane, ďakujeme ti, že si nám daroval nádej a že ju neprestajne obnovuješ. Tvoj Duch nech v nás oživuje tvoju silu žiť, radovať sa, nevzdávať sa, znovu začínať, vzchopiť sa, dôverovať, mať rád, prichádzať k tebe.

Ďakujeme ti, že si našou nádejou ty, Bože, ktorý nás miluješ večnou láskou. Amen.

Ako byť na sv. omši cez televíziu

1. Nech Boh je na prvom mieste

Je vhodné, ak si vopred konkrétne naplánujte čas kedy sledovať alebo počúvať nedeľnú sv. omšu, ako sa potom neskôr spoliehať nato, že „však určite bude nejaký voľný čas a ešte niekde budú dávať a vysielať sv. omšu“. Je dobré, keď konkrétny čas vyhovuje väčšine rodinným príslušníkom v jednej domácnosti a tak sa môže zúčastniť sledovania alebo počúvania sv. omše celá rodina, ako pozerať či počúvať sv. omšu v rodine ako jednotlivci. (Napr. rodičia v obývačke, deti na počítači … ) Je vhodné vyhradiť si dostatok času na pozeranie alebo počúvanie celej sv. omše, neodbiehať k ďalším „dôležitým“ aktivitám. (Napr. varenie, pečenie) Odolajte pokušeniu stať sa „Pánom nad sv. omšou.“

1. Dostatočne pripravte miesto modlitby

Je miesto sledovania či počúvania sv. omše dostatočne čisté, upravené, tiché? Nie sú v miestnosti zbytočné predmety, ktoré ma môžu rozptyľovať? (Porozhadzované časopisy po stole, mobil … ) Môžem miesto sledovania alebo počúvania sv. omše nejako skrášliť, napr. zapálením sviece, položením kríža, alebo sv. písma?

1. Pripravte svoje telo

Určite je vhodné pred sledovaním alebo počúvaním sv. omša sa nastaviť tak, ako keby sme boli reálne v kostole. Napr. pred sv. omšu sa umyť, ísť vopred na toaletu … Je nevhodné počas sledovania či počúvania sv. omše konzumovať jedlo ako napr. čipsy, sušienky … Ďalej je vhodné vyjadriť úctu k sláveniu sv. omše aj primeraným oblečením. Nemusí ísť o typické nedeľné oblečenie, ale sedieť pri televízii v pyžame (okrem ľudí chorých a nevládnych, poprípade odkázaným na lôžku) nie je celkom vyjadrením pravej úcty k najsvätejšej eucharistii, hoci tá nie je fyzicky prítomná v mojom dome. Odporúča sa pri sledovaní alebo počúvaní sv. omše robiť tie isté gestá a úkony ako keby sme boli na sv. omši v kostole. Napr. znamenie kríža. Je na slobodnom uvážení človeka/rodiny či bude/budú dodržiavať všetky predpísané gestá počas sv. omše, ako napr. státie pri evanjeliu, alebo pokľaknutím pri premenení. Ak nie, tak určite postačuje dôstojne sedieť tak ako pri každej sv. omši reálne v kostole.

1. Byť skutočne prítomný

Je vhodné úprimne sa snažiť byť prítomný celým telom, mysľou, duchom na sv. omši. Snažiť sa vyvarovať súbežným aktivitám popri sledovaní/počúvaní zvlášť nedeľnej sv. omši. Keď sledujem sv. omšu na počítači, je vhodné vypnúť si všetky oznámenia a odhlásiť sa zo všetkých účtov sociálnych sietí, alebo si mobil či počítač dať do letového režimu. (Je rozdiel ak mamička počas týždňa popri žehlení jedných uchom načúva sv. omšu a takto zároveň prácou a načúvaním posväcuje svoj čas, ako keď v nedeľu odloží na čas varenie, pečenie a sadne si so svojou rodinou k televízii aby bola celým telom, mysľou, duchom prítomná na celej sv. omši) Samozrejme, sledovať sv. omšu s malými deťmi bude stáť viacej úsilia a odbehovania, čo je prirodzené.

1. Duchovné sv. prijímanie

„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.” Mt 18, 20

Hoci nateraz nie je možné reálne prijať sv. prijímanie je možné prosiť o duchovné sv. prijímanie. Je vhodné pomodliť sa modlitbu sv. Alfonza Liguori alebo vlastnými slovami vyjadri túžbu prijať Telo Kristovo, zjednotiť sa s ním a v ňom prijať aj Jeho pokoj a pomoc.

Ako dosiahnuť odpustenie hriechov v morálnej nemožnosti spovede

Drahí naši bratia a sestry,
s bolesťou si uvedomujeme situáciu, že sa nemôžete pravidelne stretať tieto dni s Kristom v Eucharistii ako aj vo sviatosti zmierenia v kostole.

V Katechizme Katolíckej cirkvi sa v bode 1484 píše:
„Individuálna a úplná spoveď a rozhrešenie ostávajú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci zmierujú s Bohom a s Cirkvou, ak od takej spovede neoslobodzuje fyzická alebo morálna nemožnosť.“
Momentálne sa nachádzame v situácii, kedy z morálneho hľadiska je dôležitejšie myslieť na svoje zdravie ako aj zdravie svojich ostatných bratov a sestier v krajine.

Ohľadom ľútosti sa Katechizmus vyjadruje takto: „Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to ‚bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť‘.“ (bod 1451) Veľmi dôležitým faktom je aj nasledovný bod: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.“ (bod 1452)

Na základe učenia Katolíckej cirkvi vás chceme uistiť, že v súčasnej situácii vás Boh chce objať novým spôsobom a my mu to potrebujeme dovoliť. Dovoľte mu, aby vám odpustil hriechy nielen prostredníctvom kňaza, ale aj on sám. Ak sa situácia upokojí a sviatosti sa opäť začnú vysluhovať, vtedy mu všetko môžete vyznať. Budeme vám k dispozícii.

Boh nám daroval sviatostný život, ktorý je centrom kresťanského kultu a životu nášho vzťahu s Bohom. Avšak, Boh k nám môže vstúpiť a aj vstupuje mnohorakým spôsobom, veľakrát aj pre nás neznámym či neočakávaným. Chceme vás pozvať, aby ste tieto dni využili pre stíšenie sa v osobnej modlitbe či v kruhu svojich najbližších v domácnosti a prosili o otvorené srdce a oči pre toto Božie pôsobenie v každej chvíli nášho všedného života.